štvrtok 3. novembra 2016

Pár fotiek #5 / Neznášam jeseň / Keď konečne dostanem chuť napísať nejaký článok

V poslednom čase som nepridávala veľa článkov na blog. Rozmýšľam, že napíšem aj článok, v ktorom by som vám povedala o svojich dôvodoch, ale to by som najprv musela prekonať lenivosť. Tak vám prinášam článok s pár fotkami, s jesenným nádychom. Od septembra sa mi totiž vo fotoaparáte zozbieralo niekoľko fotiek, na ktoré by som sa chcela spolu s vami pozrieť. Zoberte si niečo teplé (kávu alebo čaj), aby vás to zahrialo, keďže teplomer už dávno neukazuje teplotu nad dvadsať stupňov a vám určite musia mrznúť nohy od sedia za počítačom (teda aspoň mne mrznú.). Prajem príjemný zážitok. 
Fotenie cudzích zahrádok ma vždy baví. Len dúfam, že ma pri tom nikto nevidí. Keby ma niekto zbadal, tak by som sa od hanby asi prepadla pod zem. 

So sestrou a mamou som navštívila Cukráreň a kaviareň Katka, v ktorej som si pochutnala na tomto zákusku. A jeho názov? Karamelový rez. Sladký jak brečka. (No čo vám poviem... Šak rodená vychodniarka som. Ale po vychodniarsky veľmi nehovorím. Len občas. Najradšej hovorím slovenčinou (trošku zaťahujem, ale no čo už) a češtinou.)


Púpava, ktorá sa nakláňa k slnku a vychutnáva si jeho lúče. 
Vždy keď sa pozriem na tento "kvet", tak sa mi v hlave vybaví tento citát: "Somebody see a weed and somebody see a wish", ktorý je podľa mňa krásny. Čo vidíte vy, keď sa na to pozriete? Ja jednoznačne prianie.
Keď ste náhodou začiatkom októbra prechádzali okolo môjho domu (veľmi malá pravdepodobnosť), tak ste si mohli všimnúť v našej záhradke takéto krásne gerbery (dúfam, že sú to gerbery). Absolútne nechápem, čo v tej záhradke robili. Veď je jeseň. Rastlinky musia byť z toho šialeného počasia poriadne pomýlené. Verte alebo nie, my máme v záhradke ešte stále aj maliny. Čo tiež absolútne nechápem. Celá príroda sa zbláznila. Ale za tie maliny sa nesťažujem.

Aj tieto kvety ste si začiatkom októbra mohli všimnúť v našej záhradke. 
S kamarátkou sme sa vybrali do mesta do knižnice, a potom sme nemali čo robiť, tak sme si sadli do kaviarne (ktorej názov si už nepamätám), rozprávali sme sa a popritom sme jedli. Tentokrát som si dala Marlenku. Nebola taká dobrá ako mamina, ale bola celkom dobrá. A tiež sladká jak brečka. Som ju nevládala dojesť. 
Z aliexpressu mi dorazil takýto krásny časovrat. Snažím sa ho často nemať na krku, pretože rada kazím nechtiac veci. Minule som si vyzliekala sveter a roztrhala som pri tom retiazku... to je tá moja šikovnosť. :/






Tak nejako vidím svet, keď si dám dole okuliare. 
Osobne jeseň nemám veľmi rada. Ale rada fotím prírodu práve v tomto ročnom období. Fascinujú ma fotky, ktoré majú trošku depresívnejší nádych. 
A touto fotkou ukončím tento krátko-dlhý článok. Dúfam, že sa vám fotky aspoň trochu páčili.

Konečne je zajtra piatok. Držím vám palce, aby ste nemali zajtra v škole žiadne písomky a majte krásny víkend.
Ja si teraz idem oddýchnuť pri seriály. :)

autor fotografií: Julka Lenivá (práve som si vymyslela nové priezvisko :D)

5 komentárov:

  1. Si mi urobila riadne chute s tými koláčikmi :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. na tvojom mieste by sa snažila fotiť originálnejšie zábery ako to, čo bežne človek vidí. aj v tom obyčajnom sa vždy dá vidieť niečo neobyčajné; tvoje fotky ľudí hneď viac zaujmú, ak do nich vleješ štipku kreativity.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tieto články píšem hlavne kvôli tomu, aby sa o mne moji čitatelia dozvedeli nejaké zaujímavé veci, ktoré z recenzií na knihy a ostatných knižných článkov nemajú ako zistiť. Ale ďakujem za radu. Možno to nabudúce skúsim. ;)

      Odstrániť
  3. Ach, keď som videla tie koláče, mám chuť vyrabovať chladničku :D:D

    Viallen z http://all-dreams-are-real.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť