utorok, 27. decembra 2016

Čo aktuálne čítam? #2 / Dám ti aj slnko

To sú muky.... Kým dopíšem Čo aktuálne čítam?, tak mám už knihu prečítanú. Tak toto asi bude spolovice recenzia.
Pred štyrmi dňami som pridala prvý článok do novej rubriky Čo aktuálne čítam?. Dnes tu som s ďalším. Knihou, ktorú aktuálne čítam je Dám ti aj slnko od Jandy Nelson. Dostala som ju od Ježiška pod vianočný stromček, nemohla som si pomôcť a musela som ju hneď začať čítať, pretože som dúfala, že ju tam nájdem a bola som nadšená, keď tam na mňa čakala. Autorke Jandy Nelson vyšla v Česku vo vydavateľstve CooBoo kniha nesúca názov Nebe je všude, ktorú mám v pláne si tiež v blízkej budúcnosti prečítať.

Na obálke knihy sa píše: Autorka rovnakého kalibru ako John Green, Gayle Forman a Rainbow Rowell! Celkom s tým súhlasím, keďže táto kniha má s nimi veľa podobných čŕt. Ale predsa je Dám ti aj slnko odlišné.

Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.

Som na strane (tú vetu som začínala písať ešte včera :D). Noe a Jude sú dvojičky v tom pravom slova zmysle. Výzor, povahové črty ani vlastnosti nemajú rovnaké. No vždy vedia, čo sa odohráva v hlave toho druhého a navzájom sa chápu. To sa však po čase zmení. Obidvaja si okolo seba postavia múr, ktorý nevedia zbúrať. Nájdu sa v ňom aj trhliny, ale iba zriedkakedy. Trinásťročná Jude je tak trochu mrcha. Je neohľaduplná, háda sa s mamou kvôli somarinám, zrádza brata, chodí neskoro domov. Správa sa ako normálny pubertiak, ale trošku ešte horšie. Šestnásťročná Jude je na tom už trocha lepšie. Od chlapcov si drží odstup, snaží sa byť neviditeľnou, skrýva sa za svoje obrazy ako hovorí recenzia (aj keď to tak úplne nie je pravda), verí poverám, bojí sa o svoje dvojča, rozpráva sa s duchom zosnulej babky a popritom jej mamin duch ničí všetko, čo vytvorí. Trinásťročný Noe je zlatíčko. Je tichý, rád všetko kreslí, snaží sa dostať na strednú umeleckú školu s pomocou mamy, je nespoločenský, tichý a jediným jeho priateľom je Jude. Až do chvíle kým sa do vedľajšieho domu neprisťahuje Brian s mamou a tým sa začína dobrodružstvo dvoch chlapcov. Štrnásťročný Noe je úplný kretén. Ničí všetkým sny a nádeje, je zradca, začína nenávidieť mamu a zbližovať sa s ocom, prestáva kresliť, ničí život Jude, kradne jej priateľov, navštevuje párty a pije alkohol aj keď nie je plnoletý. Šestnásťročný Noe je rovnaký ako ten štrnásťročný. Rád skáče z útesu, od toho dňa, kedy zistil, že ho neprijali na umeleckú školu, tak nenakreslil ani čiarku, sleduje s ocom v televízií futbal, aj keď šport nenávidí, miluje behanie a utápa sa v sebaľútosti (rovnako ako aj Jude).

V knihe sa striedajú kapitoly, ktorú sú raz sú z pohľadu trinásť-štrnásťročného Noeho, a potom z pohľadu šestnásťročnej Jude. Keď som začala čítať prvú kapitolu mala som zdvihnuté obočie a myslela som si, že čo to je za somarinu. Na mňa trochu zvláštne a úchylné. Nechápala som, čo na tom všetci ostatní vidia. Zdalo sa mi to úplne priemerné, keď nie horšie. Judiine kapitoly skrývajú množstvo krásnych myšlienok. Celá kniha sa nesie v takom trochu depresívnejšom podtóne. Keď som ku konca mala na prečítanie už iba okolo tridsať strán, stále bola kniha smutná a depresívna. Vôbec som si nevedela domyslieť ako sa to skončí a nechápala som, ako by sa to mohlo skončiť šťastne. No ako sa ukázalo Jandy Nelson má všetko premyslené až tak, že do seba nakoniec všetko zapadlo a ja som všetko pochopila. Všetko dobre dopadlo. Rozuzlenie bolo úžasné. 

6 komentárov:

  1. Krásne fotky. :3 Inak tvoj názor úplne chápem, tiež som knihu do asi 40% čítala s tým, že duuuh divné a vôbec nie v dobrom slova zmysle. Dočítala som to len preto, lebo je to takí populárne a ospevované. A pomaly, postupne sa mi kniha zaryla pod kožu a záver bol waau.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne. <3 :) Som si vydýchla. Myslela som si, že som jediná, ktorá to tak s knihou Dám ti aj slnko má.
      Ďakujem za komentár a prajem ti krásny zvyšok vianočných sviatkov a zimných prázdnin strávených ako inak než s knihou v ruke. ;)

      Odstrániť
  2. Aj ja chválim fotky♥♥♥ :) Dám ti aj slnko som čítala niekedy cez leto a chcela som aj napísať recenziu, no pochybujem, že sa k tomu niekedy dostanem :/ No pamätám si, že aj ja som bola z knihy spočiatku zmätená, no potom sa to dalo do pohybu a páni, bolo to krásne! Podľa mňa je Jandy omnoho lepšia ako autori, ktorý sa spomínajú na obálke knihy, pretože mi Jandyno dielo prišlo také originálne, nevšedné...jednoducho prekrásne. Som rada, že sa kniha páčila aj tebe ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mony, ďakujem. :* ♥♥♥ Určite recenziu napíš (*telepatické štuchnutie*). Veľmi rada by som si ju prečítala. To by určite bol ten typ recenzie, ako raz povedala Veronika: vytlačiť a zavesiť nad posteľ. :D Prosím, prosím, prosím. Predĺž mi trochu Vianoce.

      Odstrániť
    2. Jéj, ty si taká zlatá♥...no dobre, uvidím, čo s tým budem môcť spraviť, ale nič nesľubujem ;) Niekde by som mala mať starý náčrt recenzie, hádam ho vykutrám :D

      Odstrániť
    3. Juj, Mony, ďakujem. ♥♥ :) Ja vôbec nie som zlatá (skôr sebecká). To ty si zlatá. :) Ďakujem.♥

      Odstrániť