sobota, 29. apríla 2017

Aké je to žiť s pocitom viny? / Kečupové oblaky - Annabel Pitcher

 Obsah
Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa – pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila. Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho.

piatok, 14. apríla 2017

Zhrnutie februára a marca

Prečítané knihy za február
Pred rokom v januári som čítala Sklenený trón od Sarah J. Maasovej. Až do februára som sa však k druhému dielu nedostala. Preto, keď sa mi do ruky dostala Polnočná koruna, tak som si musela dať najprv re-reding Skleneného trónu. Veľmi málo som si z knihy pamätala a niektoré veci ma aj prekvapili. Som preto rada, že som sa rozhodla si prečítať Sklenený trón ešte raz, pretože ak by som sa do Polnočnej koruny pustila len s tým málom informácií, ktoré som si zo Skleneného trónu pamätala, tak by som asi toho veľa nepochopila. Maliarovu dcéru som vyhrala na blogu Aly. Bola to moja druha kniha od autorky, ktorá ma na konte myslím už deväť historických románov. Kniha už na začiatku nabrala dosť rýchly spád a pár šokujúcich odhalení. Ak sa do knihy pustite a nie ste fanúšikom práve spomínaných negatív/pozitív, nezatvárajte knihu hneď po druhej kapitole, pretože vám zaručujem, že zvyšok knihy vás ohromí. Polnočná koruna bola lepšia ako Sklenený trón. Bolo tam určite viac akcie a oveľa zamotanejší dej. Vyjasnilo sa pár vecí, ktoré neboli vyjasnené v jednotke a ďalšie otázky zostali nezodpovedané. Čo ma na autorke fascinuje je to, že dokáže dať svojim knihám taký pokojný koniec, no napriek tomu je vo vás hlad po ďalšom diely. Niektoré postavy ma vedeli aj naštvať a medzi ne patrila aj Celeana. Naštvali ma niektoré jej rozhodnutia, ktoré urobila, ale s tým ja už nič nespravím. Neviem sa však dočkať, kedy sa pustím do trojky, pretože mám taký pocit, že bude ešte lepšia ako prvé dva diely tejto série.