sobota, 29. apríla 2017

Aké je to žiť s pocitom viny? / Kečupové oblaky - Annabel Pitcher

 Obsah
Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa – pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila. Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho.

Poslednú dobu ma žiadna kniha neupútala alebo nezasiahla tak veľmi, že by som na ňu chcela napísať recenziu. No, a potom prišli Kečupové oblaky... A aj keď prečítam knihu za deň, tak to už je čo povedať.

Ako prvé by som sa chcela porozplývať nad obálkou. No nie je úžasná? No okrem krásnej obálky je aj perfektne spracovaná vnútri. Čo mňa na knihe ohúrilo a veľmi milo prekvapilo boli červené lastovičke nakreslené zboku knihy. Nemohla som sa (a stále sa nemôžem) na nich vynadívať. Musím sa priznať, že názov knihy a tie lastovičky nakreslené na obálke som nechápala. Pochopila som to až na konci knihy. A poviem vám, že autorka to vymyslela veľmi originálne.
Predstavte si, že nešťastnou náhodou zavraždíte človeka, ktorého milujete. Viete si to predstaviť? Pretože ja nie. A naša hlavná hrdinka sa musí vyrovnávať s pocitom viny, ktorý ju od toho osudného dňa ťaží. Snaží sa toho pocitu zbaviť tak, že píše listy pánovi Stuartovi Harrisonovi, ktorý ma tiež pocit viny, pretože zavraždil svoju manželku. Zoe to nemala ľahké. Vedela som sa s ňou stotožniť a úprimne som ľutovala, čo sa jej stalo. No každý z nás už v živote prišiel o blízku a milovanú osobu a mne trochu prekážalo, že to Zoe prežívala až tak veľmi. Aj keď od pohrebu prešiel rok, trápila sa stále rovnako ako na tom pohrebe. A to podľa mňa nebolo reálne. Bola to však sympatická postava, no ja osobne by som v jej koži nechcela byť. Maxa som nemala rada. Bol to rozmaznaný somár. Občas mal však aj svetlé chvíľky. Ja som ho vlastne aj veľmi dobre nepoznala, keďže autorka sa na neho veľmi často nezameriavala. Chlapec s hnedými očami... to je už iná káva. Chcela som, aby Zoe bola s ním, nie s Maxom. On bol milý, vtipný, chápal Zoeine vtipy (nebojte, dobre som to vyskloňovala... našla som si to na internete :D) a často jej vykúzlil úsmev na tvári. Bol to taký opak Maxa. 
************************************************************************************************
"Cez červenú oblohu sa k nám prihnali lastovičky, vrátili sa zo svojho dobrodružstva a my sme sa tam spolu držali pod kečupovými oblakmi, ochotní na chvíľu zastaviť čas a nechať celý svet, nech na nás aspoň na krátky okamih zabudne." - str. 268
************************************************************************************************
Keby kniha nebola písaná formou listou, alebo keby sa v nej neprelínala prítomnosť s budúcnosťou, tak by nebola až taká zaujímavá. To práve tieto dva prvky jej dodávajú akúsi výnimočnosť. Autorka ma dar, ktorým je pútavé a jednoduché písanie, a to ma nútilo otáčať stranu za stranou. Táto kniha je zaujímavá aj tým, že nevieme meno hlavnej hrdinky, ale dozvieme sa ho až na konci. A preto naša hlavná postava vystupuje pod pseudonymom Zoe. Zoe sa zaľúbila do dvoch chalanov a má na svedomí smrť jedného z nich. Autorka má cez celú knihu udržovala v napätí, pretože až na konci sa dozvieme, kto vlastne zomrel. Ja som už približne od polovice knihy tipovala, kto by to mohol byť a musím s hrdosťou priznať, že môj tip bol správny. Záver knihy ma trochu rozosmutnil, pretože som nechcela, aby sa to tak skončilo. Ale čo už... s tým nič neurobím.

Kniha Kečupové oblaky je vlastne obyčajno-neobyčajná young adultka, no mňa si aj napriek tomu získala. Má len 288 strán, takže prečítanú ju budete mať vážne za chvíľu. Verím, že ak sa aj vy rozhodnete si ju prečítať, tak to nebudete ľutovať.
*************************************************************
Názory iných blogerov:
"Túto knihu ide ťažko popísať. Nič v nej nie je buď biele, alebo čierne... Všetko zlé, je zároveň dobré. A všetko dobré, je zároveň zlé. Zlé postavy môžu byť dobrými, a dobré môžu byť zlými. Nič tu nie je isté, alebo jednotvárne. Každý skutok, situácia, či okamih vedie k milión ďalším možnostiam. Pre mňa je táto kniha naozaj výnimočná a určite sa k nej niekedy vrátim a prečítam si ju znova. Na mojej poličke bude mať svoje čestné miesto." - Kristy

"Kečupové oblaky sú jeden skvelý príbeh o všetkom. O prvých žúroch, o prvých kvapkách alkoholu, o prvých láskach a prvých sklamaniach, o problémoch v rodine, o vtákoch, o tajomstvách, o dospievaní a o živote nás, tínedžerov. Toto je jeden krásne úprimný príbeh o jednej šialenej babe a väzňovi odsúdenému na smrť. Takže za toto dielko palec hore a snáď sa bude aj vám páčiť tak, ako sa páčilo mne." - Naty

"Keď zhrniem Kečupové oblaky, považujem túto knihu za lepší priemer. Čítanie som si celkom užila, hoci mám aj výčitky. Keby mal dej lepší spád, určite by som si túto knihu užila viac. Autorka má celkom dobrý štýl, ale aj tam je čo zlepšovať. Neviem, či sa k tejto knihy niekedy vrátim, ale nie je to nič zlé. Naozaj má možnosť zaujať, keďže bola nominovaná na rôzne ocenenia. Tiež som počula aj rôzne hodnotenia, takže táto kniha má aj fanúšikov aj odporcov. Skúste ju, pretože už len na polici v kníhkupectve vás určite zaujme!" - Kika
*************************************************************
Moje Hodnotenie:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára