utorok, 11. júla 2017

Menšie neknižné zhrnutie posledných týždňov #3

Za posledné týždne sa mi toho veľa stalo a aj v mojom fotoaparáte pribúdali fotky rýchlosťou blesku. Preto som sa rozhodla, že nastal čas na nový kecací článok plný fotiek.
Venček sme začali nástupom na pesničku Crazy in love.
Tú ružu držím ako nejaký vojak alebo čo. Všetci ju držia dole, len ja hore. A to som si uvedomila až po nástupe. :D 
Koncom mája sme zo školy mali Ples absolventov tanečného kurzu / Venček. Neskutočne som si to užila. Veľa som sa smiala, ale aj plakala. Ešte týždeň potom som mala na nohách pľuzgiere.

Na fotke vľavo sa ešte usmievam, pretože to bol ešte len začiatok a ja som bola šťastná. Na fotke vpravo som smutná, unavená a dobytá, pretože bolo už neskoro večer, všetko ma bolelo a už sa mi nechcelo tancovať.
No musela som ešte tancovať, pretože sme mali súťaž o šesť najlepších tanečných párov. Ja a môj partner sme boli druhý pár. Dokopy nás bolo 19 párov.
Snaženie a trojmesačné skúšanie tancov sa vyplatilo. Skončili sme ako tretí najlepší pár. Preto som na tej fotke vľavo taká vyškerená. Pretože som šťastná. Po vyhlásení najlepších šiestich párov sme si len my šiesti zatancovali valčík, aby sme dokázali, že sme najlepší. Tá chvíľa mi prišla krásna a magická. Ach.. keby sa len tak dal vrátiť čas. 
22. mája som mala meniny a dostala som krásne dva darčeky. Od mamky a ocka som dostala sadu náhrdelník+náušnice a od priateľa som dostala krásnu sošku jeleňa s nápisom Vysoké Tatry. Bol v Tatrách, spomenul si na mňa, a preto mi ju kúpil. A tým mi spravil nekonečnú radosť, ktorá pretrváva až doteraz.
Od 14. do 18. júna sme mali zo školy výlet do Poľska, kde sme videli veľa zaujímavých miest. Našou prvou zastávkou bolo ropné múzeum, ktoré bolo nudné, ale videli a počuli sme tam pár zaujímavých vecí o ťažení ropy. 

Starý drevený kostolík
Prespali sme v škole v obci, ktorá nesie názov Blizne. Bola to veľmi zaujímavá obec. V školskom areáli na nachádzal bazén, v ktorom sme sa boli kúpať, potom tam boli dve ihriská (basketbalové a asi futbalové), starý drevený kostolík, v ktorom nám kňaz spravil prehliadku, nový kostol, ktorý zvonku vyzerá veľmi zaujímavo, kláštor sestier, kde nás krásne privítali, pomodlili sa s nami a dali nám pár suvenírov, aby sme nezabudli a starú kaplnku na kopci. 
Nový kostol

Kláštor

Stará kaplnka

Zamek w Łańcucie
Ďalej sme navštívili jeden krásny zámok, ktorého názov je Zamek w Łańcucie. Nebol krásny len navonok, ale aj vo vnútri. Mne, ako osobe, ktorá miluje dejepis, sa tam veľmi páčilo. Keby som mohla, tak tam idem znova. Blízko pri zámku sa nachádzalo aj Múzeum kočiarov (Stajnia i wozownia w lancucie), tak sme zašli aj tak. Nebolo tam tak krásne ako v zámku, ale aj tak sa mi tam páčilo. 
Interiér zámku


Múzeum kočiarov  - Stajnia i wozownia w lancucie

Pohrebné kočiare


Zašli sme aj do Sklárni Sabina (Sabina - huta szkła artystycznego), kde sme stretli veľmi milého pána (Henryk Rysz), ktorý nám s radosťou ukázal svoje výrobky zo skla. Povedal nám, že denne platia za plyn 500€ a že všetky výrobky robia ručne. Ukázal nám parohy zo skla, ktoré si chcel kúpiť jeden Číňan za milión eur, sklenenú vázu, ktorú urobil pre kráľa Saudskej Arábie a mnoho iných zaujímavých výrobkov. 

Henryk Rysz

Tá váza vpravo je pre kráľa Saudskej Arábie.


Parohy za milión


Našou poslednou zastávkou po ceste naspäť domov bola Dukla. Nemusíme ísť ani do Osvienčimu, aby sme si uvedomili, aké zverstvá boli páchané v 2. svetovej vojne (ale aj v prvej). Stačí sa zastaviť na Dukle, pospomínať si, čo sme sa o tomto mieste učili na dejepise a uvedomiť si, čo by sme mali zmeniť, aby sa to nestalo znova. Za mňa to je veľmi silné a smutné miesto. 



Nápis na záložke v preklade znamená: Ticho je plné slov.
A čo som si z Poľska vlastne odniesla? Pol kila kroviek (bohužiaľ, už v žalúdku), sklenené ťažítko, ktoré bolo pre babku, lak a rúž, ktoré som si kúpila na trhovisku v Krosne, visačku na kufor, ktorú nám dali ako suvenír na letisku v Rzeszówe, dva obrázky, ktoré nám dali milé sestry v kláštore a veľkú kopu spomienok. Ďakujem. ♥
Pohľad z vyhliadkovej veže (ehm... z lavičky pri bytovke) na Zemplínske hámre. 
Ku koncu roka sme mali triedny výlet do Zemplínskych hámrov. Prišli sme doobeda, prespali sme jednu noc v penzióne Luki a hneď druhý deň poobede sme šli domov. Nerobili sme nič výnimočné, keďže sme nemali pekné počasie a pršalo. Chceli sme sa ísť kúpať, no nakoniec z toho nič nebolo. Chceli sme opekať, no bolo mokré drevo a nedalo sa zapáliť. Mali sme teda smolu. Zahrali sme sa však besketbal v škole, ktorú tam majú a keď sa trochu vyjasnilo išli sme na prechádzku. Aj keď sme celý čas presedeli na izbách v penzióne, páčilo sa mi tam, pretože sme tam boli skoro všetci spolužiaci, rozprávali sme sa a úžasne sme sa zabavili. Boli sme skvelý kolektív. 
Zrekonštruovaná vysoká pec, v ktorej sa kedysi vyrábalo železo. 

Na prechádzke v lese...

Pohľad na Sninský kameň

Na prechádzke v lese sme stretli kamarátku žabku.

Pizza + kniha.. najlepšia kombinácia na svete.

Koniec školského roka prišiel veľmi rýchlo. Jasne si pamätám, akoby to bolo len včera, ako sme s jednou pani učiteľkou rátali na začiatku roka dní, ktoré zostávajú do konca. A zrazu tu koniec bol. Môj posledný deň na Základnej škole. Čo ma veľmi prekvapilo bolo to, že som dostala Cenu riaditeľka. To znamená, že som sa stala najlepšou žiačkou školy. Veľmi ma to potešilo a keď som dovtedy nemala slzy v očiach, tak keď to riaditeľ prečítal, tak som ich už mala. 
Takto sme si ozdobili dvere, keďže na našej škole je zvykom, že deviataci si na konci roka vždy vyzdobia dvere (ehm... my sme to robili deň pred koncom školského roka :D)

Toto sme dostali na pamiatku od triednej pani učiteľky.

Tohto anjelíka som dostala od jednej pani učiteľky, ktorá mi kedysi dávno niečo povedala a toho anjelíka mi dala, aby som na to nezabudla.

Moja koncoročná odmena: nádherné modré tričko s názvom školy na chrbte, sadu pero+pentelka, 8GB USB, 16 GB USB (zíde sa :D), pero s nápisom školy. A to všetko bolo zabalené v krásnej taške.

Po škole sme si my, spolužiaci/deviataci, spravili spoločný šesťhodinový výlet, na ktorom sme pili studené nápoje (napriek chorobe a bolesti hrdla... v mojom prípade) a nealkoholické pivá (:D), ojedli sa pizze, zahrali si bowling (skončila som tretia z piatich), lízala sme zmrzlinu s triednou a jej zlatým psíkom, veľa sa smiali a rozprávali a nakoniec sme sa rozlúčili. Ale ešte pred tým sme si sľúbili, že si to niekedy zopakujeme. 

Aké boli vaše posledné týždne?
Boli ste v poslednej dobe na výletoch?
Máte nejaké zaujímavé zážitky?

3 komentáre:

  1. Krásny článok, Julka!♥^.^♥ Toľko sa toho u teba stalo...krásne zážitky, výhry, lúčenia...Musím ti zagratuľovať aspoň takto na diaľku :D Takže veľká preveľká gratulácia k tretiemu miestu! Júj, pamätám si, ako si mi spomínala, že sa chodíš učiť tance a taká som šťastná, že to takto úžasne dopadlo. Och, a k tomu všetkému si bola aj najlepšia žiačka školy!!! Opäť veľká gratulácia a som na teba taká hrdá (ak môžem :D)...Si také šikovné dievča a teším sa s tebou♥♥♥
    Veľmi sa mi páči, že vám triedna dala darčeky :D A ešte ste aj boli všetci spolu na bowlingu, jój, fakt ste museli byť skvelým kolektívom, to ti aj bude smutno...
    Tak teda ťa čaká život stredoškoláčky, ha, už vidím, ako budeš získavať ocenenia a veľmi ti prajem rovnako úžasný kolektív, ako si mala aj na základnej škole ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...joj, tá moja hlava deravá :D Zabudla som pochváliť fotky, na ktorých si nádherná!!! Nie len šikovná, ale i krásna...veľmi ti to pristane v tých krásnych ružových šatách a ružu držíš úplne v poriadku :D

      Odstrániť
    2. Juj, ďakujem, Mony. ♥♥♥ :) Vážim si to. Vážne sa mi toho veľa stalo. Neviem, či som toľko emócií, koľko som pociťovala počas posledných týždňov, niekedy cítila. :D Neskutočne si ma potešila a jasné, že na mňa môžeš byť hrdá. :) Ďakujem.♥ Normálne nemám slov vďaka tvojmu krásnemu komentáru. Tak sa mi zdá, že sa z toho tešíš viac ako členovia mojej rodiny. :D :D
      Za triedou mi bude určite smutno, ale neberiem to tak, že som sa s nimi lúčila navždy. Plánujeme do budúcnosti ešte kopu stretnutí.
      Neplánujem získavať ocenenia počas strednej školy, ale pár by ich určite potešilo. :D A na život stredoškoláčky sa ale vôbec neteším. To bude zasa kopa učenia. :'( Ďakujem ešte raz za úžasný komentár/e. ♥^.^♥

      V tých ružových šatkách vyzerám ako Barbie. Aj predavačka mi to povedala, keď sme kupovali šaty. :D :D Ďakujem.♥ :D

      Odstrániť