streda 25. októbra 2017

Zhrnutie júna a júla

Prečítané knihy za jún
Poušť v plamenech ma zaujala už na prvý pohľad obálkou. Ale ani anotácia neznela vôbec odradzujúco. Svet, ktorý je skrížený z westernoviek a z púšte? Povedala som si, že to beriem. A vôbec to nesklamalo. Veľkým plusom tejto knihy je, že dej plynie rýchlo, takže sa ani nenazdáte a kniha bude za vami po dvoch popoludniach. Je vcelku predvídateľná, no ak ste na nenáročné a oddychové čítanie, nebudete s tým mať problém. Sůl moře je kniha, ktorá je prepracovaná do najmenšieho detailu. O tom, koľko si s touto knihou dala autorka práce svedčí aj krásne poďakovanie na konci knihy. A obsah za snahou vôbec nezaostáva. Počuli ste už o potopení lode Wilhelm Gustloff? Dokiaľ som si neprečítala túto knihu, tak som o tom nepočula ani ja. A verte mi, táto námorná tragédia si zaslúži, aby sa o nej hovorilo. Ruta vo mne dokázala vyvolať mnoho pocitov. Keď som sa dozvedela, že Láska mezi písmenky je druhým dielom, veľmi sa mi do nej nechcelo. Avšak potom ako som dostala šancu si ju prečítať, rozhodla som sa, že ju beriem. Na začiatku som si síce pripadala, že som do príbehu bola hodená, no autorky každú drobnosť vysvetľovali a tým mi veľmi pomohli. Nakoniec si ma príbeh získal a ja som bola rada, že som si ho prečítala. 
O autorovi Neilovi Gaimanovi som toho veľa počula. A chcela som aj ja zistiť, čo na ňom ľudia vidia. A po prečítaní Záhrobnej knihy to chápem. Autorov štýl je svojský a nezvyčajný a práve ním ma na začiatku zaujal. Iste si ju v blízkej budúcnosti znovu prečítam. Žiť naplno nepatrí k beletrii, ale k populárno-náučnej literatúre. Myslím, že to bola prvá kniha z tohto žánru, ktorú som celú prečítala. A dosť mi toho dala. Teraz, keď poviem nejakú múdrosť o dospievaní alebo o prvým láskach, tak sa ma sestra spýtam či to mám z tej knihy. :D (Nie, nemám... asi..) Myslím, že tieto knihy by sa nemali prečítať naraz, ale mali by sa čítať postupne. No a ja som ju zhltla za tri dni. A teraz s odstupom času si z nej neviem vybaviť skoro nič. Ale poučila som sa. Učiteľova dcéra bola po veľmi dlhej dobe re-readingom. O knihe som si pamätala jedine to, že sa mi veľmi páčila, a preto som si pomyslela, že by nebolo na škodu si je znova prečítať. K tejto knihe poviem len, že Julie Klassenová je kráľovná historických románov a už sa neviem dočkať, kedy sa pustím do ďalšej knihy od nej.

sobota 21. októbra 2017

Vzácnosť života...

Keď som mala približne sedem rokov, bola som svedkom, keď sa moja sestra topila...
Raz v nedeľu pred asi štyri a pol rokmi som bola s mamou na prechádzke. Rozmýšľali sme, že pôjdeme k prababke na návštevu. Nakoniec sme sa rozhodli, že nepôjdeme. Na druhý deň volala babka, že prababka zomrela...
Školníka som vždy mala rada. Keď okolo nás prechádzal na aute zatrúbil a zakýval nám. Keď sme prišli ráno unavení do školy, každé ráno nás nejakou vtipnou poznámkou rozosmial. Keď som sa pred tromi rokmi dozvedela, že zomrel, nemohla som tomu uveriť. Počas celého pohrebu mi tiekli slzy z očí a nemohli prestať...

V piatok ráno som išla do školy. Tak ako doteraz každý deň (okrem víkendu). 7-minútová cesta na vlakovú stanicu, 25-minútová cesta vlakom a potom vystúpenie v meste, kde chodím na strednú školu. Cesta do školy zo stanice trvá maximálne 15 minút. A počas nej minimálne trikrát porušime všetci zákon. Aký zákon? Tak keď nemáte cez cestu žiadny prechod a chcete sa nejako dostať na druhú stranu, nezostáva vám nič, len prebehnúť cez cestu. V jedno ráno som dokonca aj počítala, koľkokrát tak prebehneme cez cestu a zdá sa mi, že mi vyšlo číslo 3. Ale to som trochu odbočila.