utorok 14. augusta 2018

Menšie (alebo aj väčšie) neknižné zhrnutie posledných týždňov #4

Skoro celý rok som sa poriadne na blogu ani neozvala (ale neočakávam, že sa to v budúcnosti zmení k lepšiemu). A má to jedno jednoduché vysvetlenie menom škola (a trochu aj lenivosť :D). Možno si hovoríte, čo som po celý ten čas robila.. Tak ja sa vám to posnažím dnešným článkom priblížiť.

Od septembra som knihy málokedy otvorila. Hlavným dôvodom je škola, ale mám aj iný a ten sa volá Kórejské seriály. Ale o tom vám poviem možno inokedy.

PRVÝ DEŇ ŠKOLY
Pred prvým dňom školy som cítila strašný stres. Predsa len to bolo nové prostredie a noví ľudia. Všetci prváci sme sa zišli v aule, aby nás rozdelili do tried. Celý čas som tŕpla, či budem v triede s najlepšou kamarátkou, no keď už vymenovali žiakov prvých troch tried a zostávala už len jedna vedela som, že moje želania sa vyplnili. A našich chlapcov (tak voláme štyroch spolužiakov zo základnej, ktorý išli rovnako ako aj my na gymko) dali na naše pobavenie do jednej triedy.

V triede nás je 31, čo je viac ako dosť... A máme úžasnú triednu, ktorá ma síce učí nie-veľmi-moju-obľúbenú nemčinu, no ona dokáže tie hodiny premeniť na zábavu a vie to odučiť tak, že to človeka zaujme. Celá škola nám ju závidí. :D A po roku strávenom s mojimi spolužiakmi musím povedať, že aj oni sú celkom výhra. Síce so všetkými som sa zatiaľ spoznať nestihla, ale tých pár ľudí, s ktorými som si vypestovala kamarátstvo mi prirástlo k srdcu.

A teraz sa dostávame k udalosti, o ktorej hovorím z celého môjho prežitého roku na strednej škole najradšej - k UCHAĽAKU, mojej smrti. Najhoršie rozhodnutie môjho života bolo, že som tam išla. To som si myslela počas toho, ako uchaľak prebiehal, ale nakoniec to nebolo až také strašné. Zažila som síce veľa stresu, ale na druhej strane aj kopec srandy. Ak neviete, čo je uchaľak, tak ja vám to teraz vysvetlím. Jednoducho to je udalosť, ktorá má za úlohu zosmiešniť prvákom.. čo sa im podľa mňa darilo výborne.
Stádo (?) prasiatok a.k.a. 1.D 
Nie, nie, nie... vôbec mi práve teraz jedna tretiačka nerozotiera po tvári pokazený jogurt... 

A to je záver uchaľaku, kde sme zložili slávnostnú prísahu, v ktorej sme sľubovali dosť vecí, ktoré nemám v pláne dodržať.. Určite pustím starších spolužiakov pred seba v rade pri bufete.
Ani som nevedela ako a na dvere nám už klopali VIANOČNÉ PRÁZDNINY. Prvé štyri mesiace školy zbehli akoby mávnutím čarovného prútika (niežeby som sa sťažovala). Takýto krásny stromček, ako môžete vidieť na týchto dvoch fotkách, som objavila v strede námestia, keď som bola na vianočných nákupoch. Bol čarovný. .
V decembri som mala aj NARODENINY, ktoré som bola s najlepšou kamarátkou osláviť v čínskej reštaurácií. To boli asi zatiaľ moje najobľúbenejšie narodeniny (a vôbec nie preto, že som dostala úžasné darčeky :D).
Takto vyzeral náš vianočný stromček tesne pred tým, ako sme sa vrhli na rozbaľovanie darčekov. Verte, že po rozbaľovaní už taký pekný nebol.
Tu môžete vidieť ako v posteli leňoším pri knihe, ktorú som dostala na Vianoce aj s krásnou tematickou obálkou... A na druhej fotke môžete vidieť našu vianočnú tradíciu - skladanie puzzles
S kamarátkou sme objavili našu najnovšiu vášeň - HORÚCU ČOKOLÁDU. Síce neraz mi z nej bolo zle, no vždy ju aj tak do seba tiskam. A výhovorka "doučovanie angličtiny" je často krytím, aby sme si ju mohli dať... Aj keď my, vzorné študentky gymnázia, nakoniec pri tej angličtine aj tak skončíme.

Keďže čakať, že od chlapca dostaneš na VALENTÍNA kvet je nemožné, ja a kamarátka sme si to vyriešili tak, že sme sa kvetom obdarili navzájom.
Keď vyšla nová pesnička od Imagine Dragons - Next to me, tak som ňou bola až tak posadnutá, že som hovorila, že to bude moja svadobná pesnička. Ehm...odvety sa moja svadobná pieseň zmenila už asi päťdesiatkrát.
Vo februári som bola s kamarátmi v kine na úžasného ČIERNEHO PANTERA. Bola som voči nemu skeptická, keďže ja a marvelovky sa veľmi nemusíme (s výnimkou Thora, Strážcov galaxie a Doctora Strangea), no na moje veľmi prekvapenie sa mi to veľmi páčilo.
...keď som mala umeleckú chvíľku...
Moja sestra Lenka oslávila vo februári 20. NARODENINY. (Aj keď ja sa, Lenka, budem stále hádať, že máš 21.) Moje prianie malej neterky mi kedy splníš? (...ale uspokojím sa aj so synovcom)
Koncom apríla sa v našej škole konala udalosť, ktorú pre nás pripravilo Ministerstvo obrany SR s názvom "Branné súboje študentov 2018". Mali sme rôzne disciplíny, ktorých pozeranie som si veľmi užívala, keďže ja sama som  sa nezúčastnila. Beh, štafeta, sed-ľah....presne disciplíny vhodné pre ne-športovca.
S prihovorením sa k cudzím ľuďom mám trochu problém. Hanblivosti mi Boh do vienka nadelil viac ako dosť a keď s tým máte nejaké skúsenosti, tak si viete predstaviť, koľko sebazaprenia ma stalo požiadať tohto vojaka o fotku. Moju túžbu vyfotiť sa s ním podnietilo hlavne to (teda okrem toho, že vojaci sú sexi), že sestra Lenka mala obdobie, kedy bola zbláznená do všetkého, čo súviselo s vojakmi a ja som ju chcela trošku s tou fotkou ponaťahovať. Myslím, že sa to podarilo. :D
...ak by ste zvažovali, že sa pridáte k armáde...

Koncom apríla sme sa zase raz s kamarátmi vybrali do kina na AVENGERS: NEKONEČÁ VOJNA. Deň pred tým než sme mali ísť do kina som zistila, že som nevidela dvojku, ale už som to nechala tak. Nie som veľký fanúšik marveloviek, ale na tento film som sa veľmi tešila. Za všetko bude hovoriť to, keď poviem, že už po pätnástich minútach mi tam bolo dlho a tie ďalšie dve hodiny som musela nejako pretrpieť. Na mňa to bolo veľmi dlhé a kopu vecí som nechápala. A to, čo sa stalo úplne na začiatku filmu ma poriadne naštvalo. Pokračovanie Nekonečnej vojny si možno pozriem len kvôli tomu, že chcem vedieť, ako to nakoniec dopadne.
Mama sa rozhodla, že zničí svoju krásnu záhradku a namiesto nej si spraví "skalku". Ako úprimne... nevyzerá to zle...len to nie je skalka. Ale to viem pochopiť, pretože sme zatiaľ nekúpili kamienky, takže mama si musela vystačiť s tým, čo mala po ruke. Aj so starým detským kočíkom. :D

22. mája som mala MENINY, takže som zase raz zavítala osláviť ich do ČÍNSKEJ REŠTAURÁCIE, ktorú milujem. 


Ani som sa nenazdala a už tu bol KONIEC ŠKOLSKÉHO ROKA. Z nejedných očí potiekli slzy (a to sme za sebou mali ešte len prvý rok). Musela som sa rozlúčiť so svojimi spolužiakmi na celé dva mesiace a už sa teším, kedy sa s nimi stretnem znova.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára